Štart stavbári nemajú najhorší

Napísali o nás pridané 22. marca, 2016

Stavebná produkcia sa minulý rok po šiestich rokoch prepadov konečne prepracovala k rastu. Bol to rok konsolidácie odvetvia a snáh o stabilizáciu nielen trhu, ale aj dvoch jeho kľúčových hráčov – Váhostavu a Doprastavu. Dátum / Issue date: 21.03.2016 Publikácia / Publication: etrend.sk

V podnikaní pokračujú a krízu sa im pravdepodobne podarí zvládnuť. Patria k siedmim najväčším firmám, majú viac ako 500 zamestnancov a vlani im produkcia narástla v porovnaní s predminulým rokom o polovicu, takmer na 1,1 miliardy eur. Z celkovej stavebnej výroby, ktorú Štatistický úrad SR predbežne spočítal na 5,4 miliardy eur, tak prestavali pätinu.
Dynamický rast


S výnimkou troch mesiacov na začiatku roka bol medziročný rast dvojciferný a trikrát sa vytiahol nad 25 percent. To sa podpísalo pod konečnou dynamikou rastu odvetvia, ktorá podľa predbežných údajov vychádza za vlaňajšok na 17,9 percenta. V absolútnom vyjadrení produkcia stúpla o vyše 910 miliónov eur, za jediný rok dohnala trojročný výpadok a dostala sa takmer na úroveň roku 2011. Ešte priaznivejší vývoj mali tržby, podniky ich zdvihli medziročne až o 20,7 percenta.


Na tento rok už také smelé vyhliadky nemajú ani manažéri stavebných firiem a ani analytici. Rast odvetvia by mal pokračovať, ale len na úrovni približne dva a pol percenta, podľa predikcií, ktoré spracovala analytická spoločnosť CEEC Research vlani v novembri. Segment inžinierskych stavieb očakáva po výživnom období v tohtoročných výkonoch stagnáciu. Odhadovaný priemerný rast tržieb sa hýbe okolo 3,2 percenta a vo veľkých spoločnostiach by mohol byť rýchlejší.


Zamestnanosť v stavebníctve vlani ešte klesala. Údaje z podnikovej evidencie odhaľujú najhlbší prepad v najväčších podnikoch. Zamestnávali v priemere necelých päť a pol tisíca ľudí, skoro o desatinu menej ako v roku 2014, rastúce výkony tak pripísali externým zamestnancom a subdodávkam. Priemerná mesačná nominálna mzda narástla o 5,2 percenta na 632 eur, kým predvlani stála na 600 eurách. Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý pôsobí na ministerstve financií, má nominálna mzda rásť aj v tomto roku, a to popri verejnom sektore najväčšmi práve v stavebníctve vďaka výraznému rastu produktivity práce v minulom roku.


Zvyšovanie nominálnych miest v celom hospodárstve má pretrvať až do roku 2019 so stúpajúcou dynamikou, ale tempo rastu zamestnanosti sa má v tomto čase postupne spomaľovať. V stavebníctve IFP predpokladá v roku 2016 stagnáciu zamestnanosti v dôsledku výraznejšieho prepadu prác súvisiacich s vlaňajším dočerpávaním eurofondov. Priestor na jej zvyšovanie vidí až od budúceho roka. Odhaduje, že vlani sa pri poklese nezamestnanosti trh práce už prehrieval a súkromný sektor cítil deficit kvalifikovaných ľudí. Firmy načreli hlbšie do radov nezamestnaných a zvyšovali mzdy.


Produkcia v stavebníctve za jediný rok dohnala trojročný výpadok a dostala sa takmer na úroveň roku 2011
Rezidenčný segment štartuje


O rastúcom napätí v kapacitách svedčia aj vyjadrenia niektorých manažérov. Miloš Milanovič, riaditeľ bratislavskej spoločnosti PS Stavby, predpokladá, že nedostatok kvalifikovaných profesií spôsobí v tomto roku opäť mierny rast cien. Malé zdražovanie subdodávok stavebných prác v súvislosti s vysokou vyťaženosťou stavebných kapacít a obavy, že by mohlo pokračovať aj v tomto roku, naznačil pre TREND aj Milan Murcko, generálny riaditeľ YIT Slovakia, ktorá vlani pôsobila ešte ako YIT Reding. Dodal, že sa už bežne stretávajú s menším záujmom svojich subdodávateľov o ďalšie objednávky.


„Množstvo stavebných robotníkov odišlo v čase úpadku odvetvia do zahraničia, ale najmä do iných segmentov hospodárstva, ako sú automobilky či ostatné strojárske odvetvia,“ vraví M. Milanovič. Prílev nových je takmer nulový, lebo odborné školstvo pomaly zaniklo a celková atraktivita zamestnania v stavebníctve je nízka. Ale dopyt rastie a vlastné firemné kapacity už majú takmer úplne využité.


Stavebný trh kulminuje pred voľbami takmer vždy, takže pre stavbárov to nie je prekvapenie, ale po dlhých rokoch stagnácie skôr príjemná zmena, hodnotí vývoj M. Murcko. „Pre stavebníctvo je omnoho dôležitejšia kontinuita a rovnomernosť ich rozloženia počas roka,“ dodáva M. Milanovič. Skutočnosť, že klienti z privátneho prostredia sa riadia hlavne trhom, zdôrazňuje Erik Ivaničko, obchodný riaditeľ a člen predstavenstva v považskobystrickej Hant BA. YIT Slovakia chce tržby oproti vlaňajšku zdvojnásobiť a posunúť o 40 percent.


PS Stavby majú vyšší počet zmluvných zákaziek oproti vlaňajšku a M. Milanovič po 10-percentom poklese tržieb predpokladá, že teraz si polepšia až o 20 percent. Realizujú totiž vlaňajšie projekty, na ktoré už investori získali financovanie.


Pre veľmi nerovnomerný vývoj v jednotlivých segmentoch považuje celý stavebný trh v minulom roku za trochu schizofrenický a značne rozkolísaný Patrik Polakovič, generálny riaditeľ spoločnosti Xella v Českej a Slovenskej republike. Infraštruktúra bola podľa neho masívne naštartovaná cez verejné financovanie a výrazný, spravidla dvojciferný rast mal v druhej polovici roka aj nerezidenčný segment, ťahaný najmä silnou výstavbou v Bratislave. Ale rezidenčný segment pokračoval v poklese napriek tomu, že dopyt po bývaní už stúpal. P. Polakovič preto usudzuje, že v roku 2016 by mala výstavba bytov rásť, a opiera sa o stúpajúce počty stavebných povolení, ktoré štatistici interpretujú ako začatú výstavbu. Preto Xella očakáva v tomto roku opäť rast tržieb, a to jednociferný.
Sociálne barličky nesú zdroje


Na obnovu bytových budov sa vlani našlo takmer 330 miliónov eur, z nich približne dve tretiny pochádzali z Európskej únie. Tieto zdroje držali v raste opravy a údržby v rezidenčnom segmente. Na všetky účely podpory vrátane nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb mal Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) k dispozícii vyše 422,5 milióna eur, po troch zmenách rozpočtu. Na tento rok je to zatiaľ štandardných takmer 152,1 milióna eur, na obnovu takmer o 300 miliónov eur menej ako vlani.


Nové verejné zdroje do rezidenčného segmentu i realizačným firmám nesú opatrenia z vládnych sociálnych balíčkov. Neprehľadné – kvôli rôznym gestorom. Na zateplenie rodinných domov rozdeľuje 30 miliónov eur ministerstvo výstavby a prvá výzva už beží. Projekty obnovy a zatepľovania bytových domov sú nosné pre košickú Izolu, pri ich realizácii sa sústreďuje na región východného Slovenska. Jej konateľ Jaroslav Varga tvrdí, že volebný rok vníma momentálnym dopytom po obnove bytových domov vzhľadom na vládne sľuby o pridelení viac peňazí zo ŠFRB. Keďže vlaňajší skoro 50-percentný nárast tržieb im čiastočne priniesla výstavba a predaj bytov v nízkoenergetickom štandarde z vlastného projektu, v tomto roku také tržby zrejme dosiahnu.


Za 30 miliónov eur chce vláda postaviť 1 500 nájomných štartovacích bytov pre mladé rodiny. Štát automaticky preplatí polovicu obstarávacích nákladov na konkrétny projekty prostredníctvom rezortu dopravy. Mestá a obce si budú môcť druhú polovicu požičať s nulovou úrokovou sadzbou zo ŠFRB, ktorý má v roku 2016 na tento účel 111,5 milióna eur.


V nasledujúcich rokoch plánovala vláda vyčleniť ešte 90 miliónov eur a sľúbila do päťtisíc bytov pre mladých. Výstavbu sociálneho bytového domu s nájomnými bytmi po prvý raz financovala aj Prvá stavebná sporiteľňa. Poskytla úver 310,3 tisíca eur na trojpodlažný dom s trinástimi bytmi pre firmu Dom-ov Slovensko v obci Selice, ktorá chce na kúpu domu aj s pozemkami čerpať úver zo ŠFRB.


Rodinné a bytové domy môžu získať podporu na inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) z programu Zelená domácnostiam. Manažuje ho rezort životného prostredia, implementuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SEIA) a kryje Operačný program Kvalita životného prostredia.


Pilotný projekt má v prvej fáze 45 miliónov eur, do konca roku 2018. Celková podpora je 115 miliónov eur z európskych a štátnych zdrojov. V zozname zhotoviteľov oprávnených žiadať o preplatenie prostriedkov prostredníctvom poukážok je aj Thermo Solar zo Žiaru nad Hronom, najväčší slovenský producent slnečných kolektorov, ktorý úsporu za prípravu teplej vody pri využití solárneho systému v rodinnom dome vypočítal na 200 eur ročne.


Rast odvetvia by mal pokračovať aj v tomto roku, ale len na úrovni približne dva a pol percenta
Kontinuita cez PPP projekt


O rast v segmente nebytových budov sa nepostarajú len rozbehnuté kancelárske projekty v hlavnom meste ako Twin City či Zuckermandel. Pridajú sa k nim aj súkromné investície v priemysle. Popri boome logistických objektov je to predovšetkým nová montážna hala pre bratislavský Volkswagen, ktorá je už vo výstavbe, a výrobný areál objektu pre Jaguár Land Rover pri Nitre, ktorý sa má začať stavať v druhom kvartáli tohto roka.


V nových operačných programoch (OP) je 15,3 miliardy eur bez spolufinancovania. Z toho sú takmer štyri miliardy v OP Integrovaná infraštruktúra a z nich polovica cieli na cestnú a železničnú dopravu. Ďalšie tri miliardy sú v OP Kvalita životného prostredia. Diaľnic by sa podľa IFP nemal dotknúť pomalší nábeh projektov z tretieho programovacieho obdobia pre voľby. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) hodlá v tomto roku minúť na výstavbu 1,4 miliardy eur a ďalších 76 miliónov eur na opravy a údržbu. Viac ako v minulom roku, v ktorom mala ambiciózny vyše miliardový rozpočet, ale skutočné výdavky zatiaľ neoznámila. Do užívania plánuje NDS odovzdať necelých dvadsať kilometrov rýchlostnej cesty R2 v plnom profile a vyše 15 kilometrov diaľnice D3 v polovičnom profile. Ak ešte rozostavia 33 kilometrov, ktoré sa obstarávajú, bude vo výstavbe takmer 80 kilometrov cestnej siete. Pre Železnice SR by združenie ERPORES malo v tomto roku dokončiť tretiu etapu modernizácie železničnej trate z Nového Mesta nad Váhom do Púchova. Rozpracovaný zostane jeden z úsekov medzi Púchovom a Žilinou a na ďalší je vyhlásené verejné obstarávanie.


Rakúska skupina Strabag si za vlaňajšok pripísala tržby 14,3 miliardy eur. Časť získala na slovenských dopravných stavbách vďaka viacerým veľkým projektom, ktoré tu realizuje. Bola aj v jednom zo štyroch konzorcií na PPP projekt obchvatu Bratislavy. Vláda nenechala nič na náhodu a o jeho realizácii rozhodla ešte pred voľbami. Vo víťaznej skupine Obchvat Nula je rakúsky koncern Porr a vedie ho španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional.


Bezmála 60 kilometrov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 za necelých 860 miliónov eur majú stavať štyri a štvrť roka. Na subdodávky sa chystajú viacerí, medzi nimi aj slovenská organizačná zložka Metrostavu a na mosty Technická obnova a ochrana železníc z Dolného Hričova. Dodávateľ si však aj lukratívnejšiu časť subdodávok môže zabezpečiť v zahraničí, upozorňuje Peter Gemeran, konateľ bratislavskej projektovej kancelárie Hydrocoop. Dodáva, že vlani mali tržby medziročne vyššie približne o 10 percent, ale zisk bol nulový. V dôsledku bankrotov a konkurzov obchodných partnerov a s tým spojených odpisov neuhradených pohľadávok. Neistota a netransparentné podnikateľské prostredie nakoniec viedli švédsku spoločnosť Sweco k tomu, aby spätne predala Hydrocoop pôvodným majiteľom. V tom istom čase a z podobných dôvodov uzatvorila aj svoju pobočku v Rusku.


V hodnotení zákaziek stále prevláda najnižšia cena, ale nie je možné fungovať dlhodobo tak, že nepokryje ani jednoduchú reprodukciu bez zníženia kvality, myslí si P. Gemeran. A nízka profitabilita neohrozuje len kvalitu projektov, ale i stavebných prác. Nosné zadania v blízkej budúcnosti vidí Hydrocoop v oblasti vodohospodárskej infraštruktúry z eurofondov. Kvôli eliminácii rizika predlžovania verejného obstarávania sa usiluje o participáciu na projektoch Európskej banky pre obnovu a rozvoj či Svetovej banky.


V zahraničí chce svoje aktivity zvýšiť aj spoločnosť SAG Elektrovod, ktorá vlani dosiahla tržby 103,3 milióna eur. Medziročne boli bezmála o štvrtinu vyššie. Za svoj domáci trh považuje Slovensko i Českú republiku. Kým jeden z najvýznamnejších projektov v portfóliu slovenských stavieb, výstavba prenosového vedenia 2x400kV Gabčíkovo – Veľký Ďur, sa v tomto roku skončí, v Českej republike pracujú na prenosovom vedení V 458 Krasíkov – Horní Životice a rozvodniach v Čebíne či v Mírovke.
K rastu vedú rôzne cesty


Skalický Protherm Production predpokladá v tomto roku minimálne dvojpercentný nárast tržieb v Európe vďaka novej európskej legislatíve v oblasti vykurovacej techniky platnej od polovice minulého roka. Jeho materská nemecká skupina Vaillant predstavila nový rad produktov. Popri zelenej značke zdokonaľuje aj výrobky zo Skalice a pod červenou značkou vyvinula nový rad stacionárnych kotlov s jednoduchou montážou. Na Slovensko hodlá tento rok presunúť výrobu prietokových ohrievačov vody a chystá tu aj výrobu závesných kondenzačných kotlov pre európsky trh. Zatepľovanie napomáha implementáciu modernejších produktov a cez ich vysokú účinnosť podporuje redukciu emisií.


Sprísnené normy, ktoré vyžadujú väčšiu hrúbku zatepľovacieho materiálu na dosiahnutie lepších tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa, dávajú perspektívu vyššej spotrebe expandovaného polystyrénu (EPS). Tá podľa Marty Strapkovej, predsedníčky Združenia EPS SR, už vlani stúpla o 10,8 percenta a presiahla 27-tisíc ton. Rásť má aj spotreba sivého polystyrénu, ktorý má na trhu štrnásťpercentný podiel a účinnosť oproti bielemu zhruba o pätinu vyššiu.


Xella Slovensko však zvádza vonkajšiu stenu bez potreby zateplenia vyhovujúcu najnáročnejším požiadavkám na pasívne a nízkoenergetické domy. Tento produkt s výrazne lepšími technickými vlastnosťami i ďalších osem noviniek je perspektívou pre budúci rast tržieb. Do kvality a zlepšovania vlastností produktov hodlá ďalej investovať a chystá tiež zvýšenie cien v priemere o štyri percentá.


Cenová hladina bude podľa P. Polakoviča i tak ešte výrazne zaostávať oproti predkrízovým rokom. Segment pasívnych, nízkoenergetických a nulových domov predstavuje potenciál rastu aj pre detviansky Makrowin, ktorému vlani po prvý raz podvihol tržby domáci dopyt. Medziročne mu stúpli o 12 percent, na jeden a štvrť milióna eur, a záujem o jeho výrobky naďalej rastie i na trhu v USA, z ktorého vlani pochádzala štvrtina tržieb, hrdí sa Dušan Majer, riaditeľ spoločnosti.


Prísnejšie tepelné normy sa dotýkajú aj okien. Tie z nižších profilových radov spĺňajú nové požiadavky iba v kombinácii s trojsklom, upozorňuje Radek Slabák, generálny manažér spoločnosti Inoutic/Deceuninck. Domnieva sa preto, že porastie záujem o vyššie profilové rady, ktoré umožňujú osadenie dvojskla pri splnení nových normových požiadaviek.


Na výzvy trhu je pripravená švajčiarska skupina AFG, ktorá sa profiluje ako jeden z najväčších európskych producentov PVC okien. K lídrovi, ktorým je pravenecký Slovaktual, prikúpila 31-percentný podiel v rakúskej spoločnosti Gaulhofer, ktorá vyrába okná a dvere z rôznych materiálov i žalúzie.


Slovenský podnikateľ Pavol Kollár vlastniaci Stavmat stavebniny na Slovensku i v Českej republike od nového roka prevzal obchody Raab Karcher od francúzskeho koncernu Saint Gobain v Česku i v Maďarsku. Ich kúpou zostal dvojkou na trhu u našich západných susedov.


Pozíciu na európskom trhu si posilnila aj nemecká Obi i poľský Merkury Market prevzatím bývalých obchodov rakúskeho rodinného podniku bauMax, ktorý sa z trhu nenávratne vytratil do histórie. Iba v Česku si obchodnú značku nový poľský majiteľ nechal.

Saint-Gobain

Viete že...

Zaujímavé fakty a informácie zo sveta Saint-Gobain

Viete, že materiálmi ISOVER je izolovaný každý piaty dom v USA?

Isover je najväčším svetovým výrobcom izolácií s spôsobnosťou a výrobnými závodmi po celom svete. Ak by sme zaparkovali plne naložené kamióny i s vlečkami materiálom Isover, ktorý sa vyrobí v priebehu jedného roku v Českej republike, obsadili by sme všetky diaľnice a rýchlostné komunikácie v Českej republike od Aš po Ostravu, v oboch smeroch.