6 minutes min

Deti sa učia v prostredí, ktoré poškodzuje ich zdravie

Plán obnovy prináša nový impulz do oblasti školstva

 

Mnohomiliónové investície do rekonštrukcie škôl sú neraz zbytočne vyhodené peniaze. Zabúda sa na kvalitu vzduchu a hluk v triedach

Nedávny monitoring vnútorného prostredia, ktorý v 28 školách a škôlkach zrealizovala platforma Budovy pre budúcnosť v spolupráci so spoločnosťami Saint-Gobain, Daikin a so Stavebnou fakultou Technickej univerzity v Košiciach, upozorňuje na nevhodné podmienky pre deti a mládež v priestoroch slovenských škôl. 

 

Vydýchaný vzduch je bežný 

Školopovinné deti trávia počas vykurovacieho obdobia viac než tri štvrtiny času v priestoroch s vydýchaným vzduchom s prekročenou limitnou koncentráciou škodlivých látok 1000 ppm (parts per million, častíc na milión celku).

Hluk v triedach navyše často prekračuje limitnú hodnotu 40 decibelov až dvojnásobne, čo je rovnaké akustické zaťaženie ako zvuk cirkulárky na drevo zo vzdialenosti desať metrov. Problémom sú aj vysoké teploty, keď začiatkom júna teplota v triedach okolo poludnia dosahuje až 26 stupňov Celzia a v druhej polovici mesiaca nameraná hodnota prekračuje kritických 30 stupňov Celzia. Pritom zvýšenie teploty o desať stupňov znižuje výkonnosť študentov o vyše dvanásť percent.

Deti trávia až 90 percent času vo vnútorných priestoroch, čiže toto prostredie výrazne vplýva na ich zdravie. Rovnaký efekt má nepriaznivé prostredie na učiteľov, ktorí v škole trávia veľkú časť života. 

 

Rekonštrukcia nemá riešiť len úspory 

Keďže drvivá väčšina škôl a škôlok nie sú novostavby, kľúčovým krokom pri zlepšovaní vnútorného prostredia sú rekonštrukcie. Dlhé roky však mestá a obce pri rekonštrukcii školských budov riešili len energetickú stránku, čiže zateplenie fasády a výmenu okien. Výsledkom síce bola úspora energií v zime, no kvalita vnútorného prostredia sa nezlepšila. Naopak, pri kvalite vzduchu počas vyučovania nastalo zhoršenie, keďže sa zamedzilo prirodzenému vetraniu cez netesnosti okien a jediným spôsobom výmeny vzduchu bolo vetranie otvorenými oknami cez prestávky. Problém sa týka aj okien, keďže v minulosti bola snaha zvyšovať takzvané solárne zisky a tým znižovať spotrebu energií v zime. Takéto zasklené plochy však v lete extrémne prehrievajú vnútorný priestor a dnes je požiadavka presne opačná: solárne zisky čo najviac znižovať.

Odborníci sa už niekoľko rokov snažia hovoriť so zriaďovateľmi škôl a škôlok a pomáhať im pri plánovaní rekonštrukcie tak, aby boli budovy po obnove úsporné a zároveň ponúkali kvalitné vnútorné prostredie. Na Slovensku sa v posledných rokoch realizovalo niekoľko rekonštrukcií školských budov, v ktorých sa uplatnili viaceré opatrenia zlepšujúce vnútorné prostredie v oblasti kvality vzduchu, svetelného a akustického komfortu a tepelnej pohody. Na pomoc samosprávam prišla platforma Budovy pre budúcnosť s metodickou príručkou, ktorá im pomáha zadávať projekty obnovy školských budov tak, aby výsledkom bola kombinácia úspornej prevádzky a hygienicky zdravého a kvalitného vnútorného prostredia. 

 

Kľúčové obmedzenie intenzity hluku 

Zlej kvalite vnútorného prostredia sa dá predísť správnym postupom pri obnove školskej budovy a vhodnými stavebno-technickými a technologickými riešeniami. Manažér rozvoja podnikania (business development manager pre značky Isover, Rigips, Weber) spoločnosti Saint-Gobain Miroslav Zliechovec je presvedčený, že potreby tých, ktorí v školách študujú a pracujú, sú kľúčové. „Rovnako využitie tých najlepších postupov a technológií na vytvorenie zdravého vnútorného prostredia,“ dodáva s tým, že riešenia existujú a dajú sa aplikovať v praxi. 

Príkladom je znižovanie hluku. Merania potvrdzujú, že najvyššia intenzita hluku sa v školách vyskytuje na chodbách počas prestávok a v jedálni. Zabúdať netreba ani na triedy, kde deti trávia najviac času. „Priemerná úroveň hluku dosahuje v triedach podľa meraní iniciovaných Európskou úniou (EÚ) až 65 decibelov, čo je viac ako hluk, ktorému sú deti vystavené na vonkajších detských ihriskách. Naše výskumy a merania potvrdili, že žiaci majú pri vyššom hluku problém najmä s pochopením čítaného textu,“ zdôrazňuje vývojár kľúčových segmentov (key segments developer) spoločnosti Ecophon Peter Petraško

Aby deti rozumeli tomu, čo hovorí učiteľ, potrebujú počuť každé slovo zreteľne. V takomto prostredí musia učitelia a učiteľky na to, aby dokázali „prekričať“ triedu, prirodzene zvýšiť hlas, a to až o 20 decibelov, čo už zodpovedá úrovni kriku a roztáča hlukovú špirálu. Riešením je inštalovať na strop a na steny akustické materiály, ktoré znižujú čas dozvuku, pohlcujú viacnásobnú ozvenu a zlepšujú zrozumiteľnosť reči. Pri rekonštrukcii Základnej školy na Majerníkovej ulici v Bratislave znížili dozvuk na 0,6 sekundy, čiže na polovicu pôvodnej hodnoty, a hluk znížili o 3,8 decibelu. „Na prvý pohľad drobná zmena mala veľký dosah, ktorý znamenal, že 20 detí produkovalo po akustickej úprave triedy hluk na úrovni skupinky ôsmich detí. Učiteľka tak nemusí zvyšovať hlas a deti už nemajú potrebu agresívne sa prekrikovať,“ dodáva P. Petraško. 

V prípade školskej jedálne a chodieb sa využívajú rovnaké materiály. Tieto priestory pritom patria medzi najhlučnejšie miesta v škole, a to pre kombináciu intenzívnej vravy detí a použitých stavebných materiálov, ktoré zvuk netlmia, naopak, odrážajú ho a zintenzívňujú. V jedálni má byť na prvom mieste hygiena a čistota všetkých povrchov, preto je najlepším riešením pokryť strop akustickými panelmi a úpravu doplniť stenovými panelmi. Zamedzuje to takzvanej „trepotavej“ ozvene. Na chodbách je dôležité zamedziť šíreniu hluku, a preto treba použiť materiál s vysokou hodnotou artikulačnej triedy. Čím vyššie je číslo artikulačnej triedy daného materiálu, tým má podľa odborníkov materiál väčšiu schopnosť zabrániť šíreniu hluku. 

 

Príručka pomáha pri projektoch 

V metodickej príručke z dielne platformy Budovy pre budúcnosť je viacero návodov a odporúčaní, ktorých cieľom je zabezpečiť kvalitu vnútorného prostredia. Odborníci opisujú, ako by mali postupovať zriaďovatelia škôl pri rekonštrukcii, ale takisto štát pri implementácii európskych prostriedkov. „Dôležitým hráčom je štát, prípadne jednotlivé ministerstvá, ktoré nastavujú podmienky investícií alebo výziev. Kľúčové je, aby dané stavebno-technické riešenia boli zaradené medzi oprávnené výdavky v daných projektoch,“ pripomína analytik platformy a autor metodickej príručky Richard Paksi. 

Rezort školstva prideľuje financie len na žiadosť školy a zriaďovateľa. Kvalita vzduchu a úroveň hluku sa v rámci rekonštrukcií sleduje pri čerpaní finančných prostriedkov z mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti SR alebo z prostriedkov EÚ, kde je uvedené predmetom merateľných ukazovateľov projektu. Výstavba školskej infraštruktúry financovaná z prostriedkov plánu obnovy musí spĺňať platné predpisy. Žiadatelia sa môžu pri návrhoch svojich projektov či už novostavby, alebo obnovy školských budov zamerať aj na hygienicky zdravé a kvalitné vnútorné prostredie nad rámec existujúcich pravidiel. Z hľadiska ich oprávnenosti ich však obmedzuje stanovená výška benchmarku na jednu novovytvorenú kapacitu. Ministerstvo školstva pridelilo za posledné tri roky zo štátneho rozpočtu nenormatívne účelovo určené kapitálové finančné prostriedky na modernizáciu a rekonštrukciu škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych úradov školskej správy takmer 6,3 milióna eur, z toho za prvý polrok 2023 pridelená suma prevýšila jeden milión eur. 

Zdroj: Trend, 17.8.2023