Drevostavby

V našom regióne sa drevo tradične vníma ako historický stavebný materiál. Drevo má vynikajúce fyzikálne, technologické, estetické a úžitkové vlastnosti. Vďaka nim sú drevodomy vo veľkej obľube a umožňujú postaviť ekonomicky výhodnú a modernú drevostavbu s dlhou životnosťou a pozitívnym dopadom na ekologickú budúcnosť.

Typy konštrukcií

Mýty o drevostavbách

S čím vám vieme pomôcť

Digitálne nástroje

Referencie

Brožúra Funkčné riešenia pre drevostavby

O drevostavbách všeobecne

Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať pasívne a nízkoenergetické domy. To kladie nové požiadavky na použité materiály a konštrukčné riešenia: okrem klasických vecí ako napríklad pevnosť a únosnosť sa do popredia dostávajú hlavne úžitkové vlastnosti a to energetická hospodárnosť, akustika, čiže zvuková izolácia a krátka doba výstavby.

Ideálnym riešením, ktoré spĺňa všetky tieto požiadavky je montovaná drevostavba. Jedným z elegantných riešení je návrat k princípu ľahkých drevostavieb, ktoré pri využití najmodernejších postupov dokážu splniť i tie najnáročnejšie požiadavky na nízkoenergetické stavby alebo až pasívne stavby, to je váš nový moderný dom.

Rôzne typy konštrukcií drevostavieb

Ľahký skelet

Často sa môžeme stretnúť s názvom „two by four“. Tento systém je založený na tyčových prvkoch obdĺžnikového prierezu.

Drevené prvky konštrukcie sa zostavujú buď priamo na stavbe do stien, alebo sa prefabrikujú v podobe stenových dielcov. Vodorovnými prvkami sa vymedzujú parapety, nadpražia otvorov a ukončujú sa nimi steny. Priestorovú tuhosť zabezpečujú doskové materiály v podobe konštrukčných sadrokartónových dosiek. Priestor medzi stĺpikmi rastra sa vypĺňa tepelnou minerálnou izoláciou. Z vonkajšej strany obvodových stien sa aplikujú ďalšie vrstvy tepelnej izolácie a fasáda.

Ťažký skelet

Je materiálovou alternatívou oceľových alebo železobetónových skeletov.

Stĺpy a prievlaky dohromady tvoria skelet, ktorý je nutné priestorovo stužiť. Pri návrhu je veľmi dôležité riešenie napojenia jednotlivých prvkov. Nosná konštrukcia je z dôvodu väčších dimenzií prvkov zvyčajne priznaná v interiéri. Na skelet sa z vonkajšej strany montuje obvodový plášť zaisťujúci všetky izolačné, akustické a estetické funkcie. Skeletová konštrukcia umožňuje úplne otvorené alebo ľubovoľne členené dispozície. To je možné dobre využiť predovšetkým pri viacpodlažných stavbách, ako sú bytové
domy, administratívne budovy či sklady. Nevýhody je možné vidieť v nižšej tepelnej akumulácii, náročnejšom riešení spojov a potrebe dôsledného riešenia vzduchotesnej obálky.

Prefabrikované stavby

Najväčšia výhoda drevostavieb spočíva v možnosti stavby z vopred dielensky pripravených dielcov.

Pri murovaných a monolitických stavbách sa musí konštrukcia realizovať priamo na stavbe, čím sa nedá vyvarovať nepresnostiam a vplyvu počasia. Drevostavbu je možné pripraviť v dielni či výrobnej hale po jednotlivých dieloch či celých konštrukciách. Hlavnými zástupcami sú konštrukcie založené na princípe ľahkého skeletu, kde sa pripravujú celé vonkajšie aj vnútorné steny vrátane výplní otvorov, fasády a rozvody inštalácií. Na stavenisku sa len všetko osadí na pripravenú základovú dosku. Vďaka takémuto riešeniu môže byť hrubá stavba realizovaná v rámci niekoľkých týždňov. Takéto stavby majú vyššiu presnosť a precíznosť vyhotovenia vďaka príprave v kontrolovanom prostredí.

Ostatné typy konštrukcií

Ďalšími konštrukciami sú drevenice a stavby z CLT panelov.

CLT panely patria spolu s drevenicami do skupiny masívnych konštrukčných prvkov. Vďaka svojim dobrým mechanickým vlastnostiam sa CLT panely využívajú aj pre výškové drevostavby. Rovnako ako drevenice dobre akumulujú teplo. Okrem toho majú špičkové mechanické vlastnosti a vďaka tomu sa hodia pre stenové, stropné aj strešné konštrukcie. Medzi ich ďalšie prednosti patrí plošná vzduchotesnosť, nepriezvučnosť, pohľadová kvalita a nízke dotvarovanie. Jedinou nevýhodou je vyššia cena.

Mýty o drevostavbách

Nízka životnosť

Drevo u nás bolo na rozdiel od zahraničia pokladané za podradný stavebný materiál a drevené domy boli podľa stavebných poriadkov platných v predchádzajúcich dvoch storočiach povoľované v mestách len ojedinele. Z hľadiska životnosti je drevo plne porovnateľné s ostatnými stavebnými materiálmi: po celú dobu existencie treba drevenému domu venovať náležitú starostlivosť tak ako stavbe z tehál alebo iného materiálu. Existuje mnoho príkladov, že si stavby na báze dreva pri správnom navrhnutí a zhotovení zachovali funkčnosť niekoľko desiatok rokov.

Zlé tepelnoizolačné vlastnosti

Drevostavby, hovorme skôr o domoch na báze dreva, teda takých, ktorých súčasťou je drevená konštrukcia vyplnená izoláciou a doplnená ďalšími vrstvami, majú dokonalé predpoklady na splnenie nízkoenergetického či pasívneho štandardu. Vykurovanie murovanej stavby prebieha na princípe akumulácie – pre dokonalú tepelnú pohodu je najprv potrebné zahriať steny, až potom vzduch v miestnosti. Pri drevostavbách je to naopak – najprv sa ohrieva vnútorný vzduch. Keďže ich tepelná izolácia je veľmi dobrá, nie je potrebné počítať s akumuláciou, takže na vykurovanie je možné použiť aj priamotopy, ktoré sú ako zdroj tepla pre murované stavby, najmä staršie, nevhodné.

Vysoká horľavosť

Pri horení dreva sa na jeho povrchu vytvára zuhoľnatená vrstva, ktorá bráni prístupu kyslíka do hĺbky dreva a spomaľuje tak jeho deštrukciu. Na rozdiel od oceľových konštrukcií, ktoré sa pri požiari rúcajú veľmi rýchlo a neočakávane, drevo horí pomaly, čo môže byť výhodou pri hasení. Moderné drevené konštrukcie sú proti požiaru veľmi odolné a paradoxne väčšie nebezpečenstvo pre užívateľov predstavuje horenie vnútorného vybavenia ako konštrukcie. Odolnosť proti požiaru po dobu 30 až 60 minút, ktorú požadujú požiarne normy pre rodinné a bytové domy na báze dreva, je možné zaistiť obkladmi sadrokartónom alebo sadrovláknitými doskami, prípadne zväčšením prierezov konštrukčných prvkov.

Škodí životnému prostrediu

Niekedy je možné stretnúť sa s námietkou, že kvôli domom z dreva sa ničia naše lesy neúmerným výrubom. Les je živý organizmus, ktorý prechádza neustálym procesom vzniku a zániku. Zalesnená oblasť našej republiky sa za posledných 200 rokov zväčšila o celú tretinu a každý rok v našich lesoch dorastie asi 18 miliónov kubických metrov dreva, pričom ročná výťažnosť sa pohybuje okolo 15 miliónov. Na porovnanie – v susednom Rakúsku dorastie každé dve minúty drevná hmota postačujúca na výstavbu jedného priemerného dreveného domu, u nás je táto doba ešte asi o 15 % kratšia. Drevo je navyše medzi konštrukčnými materiálmi jediným trvalo obnoviteľným zdrojom a na výrobu stavebného reziva sa spotrebuje oveľa menej energie ako na výrobu tehly alebo betónu.

Deštrukcia vplyvom hmyzu a húb

Ten, kto niekedy videl krov starého domu napadnutý drevokazným hmyzom, by si mohol myslieť, že rovnaký osud postretne aj drevený dom. Lenže deštrukčné vplyvy, hoci iného charakteru, môžu stretnúť stavbu z akéhokoľvek materiálu. Kvalitní dodávatelia používajú na stavbu výhradne suchý materiál s obsahom vody do 10 %, ktorý je proti škodcom dostatočne rezistentný. Ďalším základným predpokladom je dodržanie konštrukčnej ochrany dreva, ktorá zabráni prenikaniu vlhkosti do konštrukcie.

Vzhľad chaty

Tento argument je založený iba na subjektívnom vnímaní. Niekomu môže priznaný konštrukčný materiál robiť dobre, pretože má blízko k prírode, iný chce mať aspoň pocit, že býva vo fortieľnom dome. V podstate závisí len od toho, akú predstavu má stavebník o svojom bývaní a ako sa na tejto vízii zhodne s architektom či projektantom. Zrubová stavba bude skutočne vyzerať ako víkendové bývanie, ale na okraji lesa bude pôsobiť veľmi prirodzene. Naopak, dom z hrazdeného muriva s bohatým presklením môže byť problémom uprostred hustej výstavby, pretože sa bude ťažko brániť zvedavým pohľadom do interiéru. Fasáda montovanej drevostavby môže mať minerálnu omietku alebo obklad z lícových tehál – drevenú konštrukciu by pod ňou hľadal len málokto.

Sú drahšie ako murovaný dom

Náklady na obytnú výstavbu sú u nás určované dominantnými technológiami – murovanou či betónovou. Každý produkt, ak je nový alebo nie príliš rozšírený, je nákladnejší a drevostavieb sa to v minulosti týkalo tiež. V súčasnej dobe už sú drevené rodinné aj viacpodlažné bytové domy konkurenčné v nákladoch aj cenách. Oproti murovanému domu s rovnakou zastavanou plochou však ponúka drevostavba o osem až desať percent podlahovej plochy viac, pretože vďaka výbornej izolácii môžu byť obvodové steny tenšie. A kto by nechcel jednu malú izbu navyše zadarmo… S väčším rozšírením drevostavieb možno ešte očakávať zníženie materiálových aj režijných nákladov.