360 rokov robíme svet lepším domovom
V roku 2025 oslavuje Skupina Saint-Gobain 360 rokov inovatívnych riešení, ktoré formujú svet okolo nás. Od prvej manufaktúry na výrobu zrkadiel vo Francúzsku až po dnešný status celosvetového lídra v udržateľnej výstavbe – neustále posúvame hranice inovácií a cirkulárnej ekonomiky.
V roku 2025 oslavuje Skupina Saint-Gobain 360. výročie, ktoré pripomína jej celosvetový vplyv, inovatívneho ducha a komplexný prístup k cirkulárnej ekonomike. Základy Skupiny boli položené už v 17. storočí, keď bola vo Francúzsku založená prvá manufaktúra na výrobu zrkadiel.
Už v roku 1665 založil Ľudovít XIV. Kráľovskú manufaktúru na výrobu zrkadlového skla na žiadosť svojho ministra Colberta s cieľom priamo konkurovať dominancii Benátskej republiky na európskom trhu so zrkadlami. Traduje sa, že jednou z motivácií pre založenie manufaktúry bolo prianie kráľa Ľudovíta postaviť si v rámci zámku vo Versailles Zrkadlovú sieň, ktorá bola dokončená v roku 1684. Tým sa tento architektonický skvost stal de facto prvou a najvýznamnejšou referenciou Skupiny Saint-Gobain.
Ako vznikol názov spoločnosti?
V roku 1692 bola vo francúzskej dedinke Saint-Gobain v Pikardii založená nová manufaktúra. Nevznikla ako súčasť Kráľovskej manufaktúry na výrobu skla v Paríži, ale ako jej konkurent – spoločnosť Thévart. Čoskoro však boli obe spoločnosti zlúčené pod silným vplyvom kráľovskej moci. Malá dedinka Saint-Gobain nebola vybraná náhodne: jej odľahlosť chránila výrobné tajomstvo, okolité lesy poskytovali dostatok paliva a blízkosť rieky Oise umožňovala lacnú dopravu zrkadiel po rieke do Paríža. Skláreň v Saint-Gobain bola uzavretá v roku 1993, no jej meno nesie spoločnosť dodnes.
Oslava 360 rokov znamená preukázať priekopníckeho a inovatívneho ducha vo všetkom, čo robíme. V roku 2025 oslavujeme nielen naše tímy, ktoré každý deň prispievajú k udržateľnejšej budúcnosti, ale tiež naše riešenia, ktoré prinášajú hodnotu a pozitívne ovplyvňujú ľudí a planétu.
Benoit Bazin
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Saint-Gobain
História skupiny Saint-Gobain na Slovensku
Na Slovensku pôsobí Saint-Gobain už od roku 1995, aj keď výroba omietok a lepiacich stierok pod samostatnou značkou Weber siaha ešte do začiatkov 90. rokov.
O rok neskôr, v roku 1996, bol otvorený výrobný závod Weber na Starej Vajnorskej v Bratislave, a postupne pribudli aj distribučné sklady pre túto značku. Tieto sklady, ktoré sa nachádzajú v Ružomberku a Prešove, zabezpečujú distribúciu výrobkov nielen značky Weber, ale aj výrobkov značiek Isover a Rigips.
Značky Isover a Rigips pôsobia na slovenskom stavebnom trhu úspešne už od roku 1995.
Zatiaľ čo značka Rigips sa zameriava na výrobu a distribúciu sadrokartónových systémov s rôznorodým použitím, vrátane vhodnosti pre montované drevodomy, a je známa aj vďaka akustickým podhľadom a vysoko kvalitným sadrovým stierkam a omietkam Rimano, značka Isover sa po prevzatí výrobného závodu na výrobu expandovaného polystyrénu v Trnave v roku 2009 stala výrobcom s najširším sortimentom tepelných, akustických a protipožiarnych izolácií na slovenskom trhu.
V rokoch 2007–2008 prebiehala v areáli Starej Vajnorskej výstavba závodu pre suché produkty, ktorá bola ukončená v máji 2008. Tým sa skompletizovala celá ponuka pre fasádny biznis v oblasti mokrých a suchých výrobkov.
Postupne sa v priebehu rokov pod Saint-Gobain začlenili aj ďalšie značky – Isover v roku 2001 a v roku 2008 došlo k zlúčeniu štyroch divízií (Weber, Isover, Rigips a PAM) do jednej entity – Saint-Gobain Construction Products.
Dnes má Saint-Gobain na Slovensku 8 obchodných značiek, 3 výrobné závody a viac ako 260 zamestnancov. Pôsobí ako jedna spoločnosť a realizuje obrat takmer na úrovni 90 miliónov eur.
História skupiny Saint-Gobain
V októbri 1665 udelil kráľ prostredníctvom „kráľovských patentových listín“ finančníkovi Nicolasi Dunoyerovi a jeho spoločníkom výhradné právo na výrobu „zrkadlového skla“. Cieľom bolo konkurovať Benátskej republike, ktorá dominovala európskemu trhu so zrkadlami. Manufaktúra, umiestnená v parížskej štvrti Faubourg Saint-Antoine, sa spočiatku musela vyrovnať s technickými aj finančnými problémami.
Kráľovský monopol platný na dvadsať rokov, spolu s ochranou proti konkurencii a daňovými úľavami, ukazoval na význam, ktorý kráľ Ľudovít XIV. tomuto podniku prikladal. Manufaktúra sa snažila prilákať benátskych sklárskych majstrov, ale tí odmietli prezradiť tajomstvo svojho remesla. V roku 1667 ich nahradil sklársky majster Richard Lucas de Nehou, ktorý priniesol nové techniky fúkania skla a otvoril skláreň v Tourlaville v Normandii. Odtiaľ bolo sklo prepravované do Paríža na finálne úpravy. Práve tieto zrkadlá v roku 1684 ozdobili slávnu Zrkadlovú sieň vo Versailles.
Skláreň v Saint-Gobain nevznikla z iniciatívy parížskej Kráľovskej manufaktúry, ale jej konkurenta – spoločnosti Thévart. V roku 1688 získala povolenie na výrobu veľkých zrkadlových tabúľ revolučnou metódou liatia skla na stôl. O tri roky neskôr boli obe firmy pod kráľovským tlakom zlúčené.
Louis Lucas de Nehou, synovec Richarda Lucasa, opustil Tourlaville a pripojil sa k novej spoločnosti, aby zdokonalil výrobu veľkých „benátskych“ zrkadiel. Saint-Gobain bolo vybrané pre svoju odľahlosť, lesy ako zdroj paliva a blízkosť rieky Oise, ktorá umožňovala lacnú prepravu do Paríža. V roku 1695 došlo k fúzii oboch podnikov a vznikla Plastrierova spoločnosť. Skláreň v Saint-Gobain, ktorá fungovala až do roku 1993, dala meno dnešnému podniku.
Ekonomické problémy viedli Plastrierovu spoločnosť ku krachu, ale skupina ženevských bankárov na čele s Jacquesom Buissonom prevzala v roku 1702 kontrolu nad Kráľovskou sklárňou. Novo reorganizovaná Dagincourtova spoločnosť zaviedla podrobnejšie pravidlá pre správu kapitálu a akcionárskych vzťahov. Dokonalé techniky liatia skla a rastúci dopyt po zrkadlách v 18. storočí zabezpečili manufaktúre dlhodobý rast.
Pierre Delaunay-Deslandes vykonal významné reformy vo výrobných procesoch, čo mu v roku 1772 vynieslo šľachtický titul. Napriek tomu, že manufaktúra bola v ťažkej situácii kvôli Sedemročnej vojne a rastúcemu dopytu po kvalitnejšom skle, Deslandes zavádzal systematické inovácie a modernizoval prevádzku. Napriek tomu zostala výroba závislá na ručnej práci a zamestnávala okolo 1200 robotníkov.
Revolúcia zasiahla manufaktúru v čase jej najväčšieho rozkvetu. Niektorí členovia vedenia podporovali revolučné myšlienky, iní emigrovali. Manufaktúra sa dostala do konfliktov s robotníkmi postihnutými úsporami a infláciou. V roku 1797 bola výroba v Saint-Gobain zastavená a obnovila sa až po roku 1801. Napriek ťažkostiam kúpila manufaktúra pozemky v Chauny, ktoré sa neskôr stali kľúčovými pre jej priemyselný rozvoj.
Po strate výsadného postavenia musela spoločnosť rýchlo reagovať. V roku 1830 sa premenila na akciovú spoločnosť a modernizovala výrobu aj predajnú stratégiu. V roku 1829 nadviazala partnerstvo s francúzskym konkurentom Saint-Quirin a o rok neskôr vstúpila na americký trh otvorením pobočky v New Yorku.
Fúzia so Saint-Quirin a expanzia do Nemecka umožnili vytvoriť jedného z najväčších výrobcov zrkadlového skla v Európe. Spoločnosť začala stavať sklárne po celej Európe, vrátane Talianska, Belgicka, Holandska a Španielska.
Saint-Gobain sa zlúčil s chemickou spoločnosťou Perret-Olivier a stal sa hlavným výrobcom kyseliny sírovej. V reakcii na zmeny v chemickom priemysle firma začala vyrábať umelé hnojivá, ktoré sa stali kľúčovým produktom koncom 19. storočia.
S vypuknutím vojny bola časť výroby paralyzovaná. Sklárne v Nemecku a Belgicku boli zabavené a mnohé továrne vo Francúzsku boli poškodené. Spoločnosť preorientovala výrobu na chemikálie pre vojenské účely, najmä výrobu kyseliny sírovej pre výrobu strelného prachu.
Saint-Gobain zohral kľúčovú úlohu v modernizácii sektoru dutého skla v Európe. Organizoval prenos amerických technológií a podporoval francúzskych výrobcov. Založil spoločnosť SEVA, ktorá vyrábala pece a stroje pre sklárstvo, čím umožnil automatizáciu výroby a nahradil ručné fúkanie sklármi.
Saint-Gobain a Corning Glass Works založili výrobnú jednotku pre elektro-fúziu žiaruvzdorných materiálov v Modane. Inovatívna technológia elektro-fúzie priniesla lepšie technické vlastnosti ako tradičné žiaruvzdorné materiály. Po vojne bola výroba presunutá do Pontetu.
Saint-Gobain utrpel veľké straty – továrne boli zničené alebo zabavené, zamestnanci odvedení do vojny. Napriek tomu zahájil výskum sklenených vlákien a plastov. Po oslobodení v roku 1944 sa zameral na obnovu výroby a modernizáciu technológií.
Spoločnosť oslávila výročie veľkolepou výstavou v Paríži, kde prezentovala svoje inovácia v oblasti skla, chemických produktov a jadrovej energie. Výstava ukázala optimistický pohľad na budúcnosť, ale zároveň odhalila zastaranosť výrobných liniek v porovnaní s revolúciou liateho skla.
Saint-Gobain sa spojil so spoločnosťou Pont-à-Mousson, aby posilnil svoju pozíciu a diverzifikoval podnikanie. Novú skupinu viedol Roger Martin. Spojenie bolo strategicky výhodné, ale znamenalo zlúčenie dvoch odlišných firemných kultúr.
V reakcii na ropnú krízu sa Saint-Gobain zameral na diverzifikáciu. Opustil hutníctvo, posilnil pozíciu v stavebníctve a vstúpil do nových odvetví, ako boli informačné technológie, optika a správa vodných zdrojov.
Po znárodnení v roku 1982 bol Saint-Gobain v roku 1986 znovu privatizovaný. Akcie kúpilo 1,5 milióna investorov a spoločnosť sa stala vzorom pre ďalšie privatizácie vo Francúzsku.
Saint-Gobain prevzal americkú spoločnosť Norton, svetového lídra v oblasti brúsiv, keramiky a plastov. Tento krok výrazne posilnil prítomnosť firmy na americkom trhu a zameral ju na špičkové materiály a inovácie.
Akvizícia spoločnosti Poliet v roku 1996 znamenala strategický posun smerom k distribúcii stavebných materiálov. Na jej základe vznikla spoločnosť Saint-Gobain Building Distribution (SGDB), ktorá dnes generuje 45 % celkového obratu Skupiny.
Nasledovali ďalšie významné akvizície, napríklad Raab Karcher v Nemecku, Meyer (Jewson) vo Veľkej Británii či Telhanorte v Brazílii.
V roku 2005 Saint-Gobain kúpil za 5,9 miliardy eur spoločnosť British Plaster Board (BPB), svetového lídra v oblasti sadrokartónov. Tento krok posilnil divíziu stavebných produktov a podporil stratégiu udržateľného bývania.
Sadrokartónové dosky, známe pod značkami Placoplatre, CertainTeed, Rigips alebo Gyproc, sa stali kľúčovým materiálom v stavebníctve a umožnili rýchlu a efektívnu výstavbu moderných budov.
Isover ponúka najširší sortiment tepelnej, zvukovej a protipožiarnej izolácie v tej najvyššej kvalite na slovenskom trhu.
Rigips je renomovaná firma špecializujúca sa na systémy vnútornej suchej výstavby.
Weber je dnes na Slovensku jedným z najvýznamnejších dodávateľov a výrobcov vysoko kvalitných fasádnych, zatepľovacích a hydroizolačných systémov.
Saint-Gobain Building Glass vyrába a ponúka kompletný sortiment rôznych typov plochého stavebného skla.